Mám okno

Radošinské naivné divadlo / dir. Juraj Nvota, 2009

V najnovšej Štepkovej clivej či nostalgickej komédii Šťastné konce sa prelínajú životné cesty a pestré ľudské osudy veľmi svojráznych hľadačov prvých a možno aj posledných lások: dvoch írečitých, zemitých vidiečanov, čo sa po mnohých rokoch vyberú hľadať svoje prvé lásky na motorkách, predavača klímy a začínajúceho hráča na violončelo, čo zase prostredníctvom hudby hľadá novú podobu lásky u staršej ženy – pokladníčky v predajni, ozajstnú a plnohodnotnú lásku hľadá aj nepokojná učiteľka z materskej škôlky, zasnívaný dedinský starý mládenec či dokonca aj obstarožný provinčný fičúr. Autor Stanislav Štepka v tejto poetickej, ale aj skrz-naskrz humornej hre nepriamo kladie tiché, intímne otázky, na ktoré hádam ani nečaká od svojich divákov odpovede. Možno odpoveďou nám všetkým bude príjemný spoločný divadelný večer s Radošinským naivným divadlom.

Autor hry a textov piesní: Stanislav Štepka
Réžia: Juraj Nvota
Hudba: Ľubica Malachovská-Čekovská
Scéna a kostýmy: Peter Čanecký

www.rnd.sk

Othello

Theatre Astorka Korzo 90 / dir. Juraj Nvota, 2008

V režijnom poňatí Juraja Nvotu vystupuje do popredia osudová láska Othella a Desdemony, paralelne s príbehom zatrpknutého žiarlivého Jaga v kontraste s komickými a grotesknými situáciami dojemne zaľúbeného Roderiga.
Preklad: Ľubomír Feldek
Dramaturgia: Andrea Domeová
Kostýmy: Zuzana Štefunková – Rusínová
Scéna: Tomáš Rusín
Svetelný dizajn: Laco Kraus
Hudba: Ľubica Salamon – Čekovská
Choreografia: Elena Lindtnerová
Réžia: Juraj Nvota

Premiéra: 20. septembra 2007 v Divadle Astorka

www.astorka.sk

Niekto to rád slovenské

Radošinské naivné divadlo / dir. Juraj Nvota, 2008

Radošinské naivné divadlo predstavuje divákom pri príležitosti 45. výročia svojho vzniku jubilejnú päťdesiatu inscenáciu (tentoraz niečo ako muzikál) Stanislava Štepku Niekto to rád slovenské, teda čosi ako farbistú správu o Slovákoch, ale aj Talianoch v Amerike v prvej tretine dvadsiateho storočia, v ktorej zaznie viac než šestnásť dobových piesní, a prekvapivo zrekonštruujeme dramatický životný príbeh o realizátorovi prvého rádiového vysielania na svete Slovákovi Jozefovi Murgašovi, predstavíme jeho krásne a smelé americké, ale aj slovenské sny. Ale bude to aj rozprávanie o grófovi Marconim a mnohých známych osobnostiach, talianskych mafiánoch, krásnych dievčatách, krstných otcoch a historickej vete: Počuje ma niekto? Mimoriadne pestrú inscenáciu či muzikál uvádzame s nekonvenčnou a pôsobivou hudbou Ľubice Čekovskej s vokálnym naštudovaním Ľubomíra Dolného, na scéne a v kostýmoch Mony Hafsahl, v choreografii Evy Burdovej, v produkcii Ladislava Hubáčka, s vynoveným hereckým a speváckym súborom a v réžii režiséra Juraja Nvotu.

Autor hry a textov piesní: Stanislav Štepka
Réžia: Juraj Nvota
Hudba: Ľubica Malachovská-Čekovská
Scéna a kostýmy: Mona Hafsahl

www.rnd.sk

Mínus dvaja

Theatre Studio L+S / dir. Juraj Nvota, 2007

Dvaja pacienti sa rozhodnú stráviť čas svojho žitia inak, ako polihovaním v nemocnici. Počas dobrodružného úteku stretnú celý rad ľudských príbehov. Tehotná žena ich prosí, aby našli otca jej dieťaťa a oznámili mu, kde rodí, ak by sa náhodou rozhodol byť šťastný…, stretnú sebevraha – babráka, tanečníka, nevernicu, mužov a ženy hľadajúcich a hľadaných. Až keď strácame, nachádzame lásku, vieru, nádej a radosť.

Hra Mínus dvaja je krásne ľudský príbeh dvoch mužov, ktorí dobrodružne ujdú z nemocnice, aby stretli život, aký nepoznali. Jej autorom je mladý francúzsky tvorca Samuel Benchetrir, korý sa zaoberá nielen divadlom, ale aj litertúrou a filmom. Hru napísal pre Jeana-Louisa Trintignanta a premiéru mala v lete roku 2005 v parížskom divadle Théâtre Hébertot.

Inscenácia vznikla ako spoločný projekt Štúdia L + S a Divadla Bolka Polívku v Brne.

Autor: Samuel Benchetrit
Réžia: Juraj Nvota
Preklad: Elena Flašková
Scéna a kostýmy: Mona Hafsahl
Hudba: Ľubica Čekovská
Hudobná nahrávka: Sláčikove kvarteto Pressburger Quartett
Spev: Ľubica Čekovská
Text piesne: Milan Lasica
Fotogaléria: Ctibor Bachratý

Premiéra: 14. 3. 2008

www.studios.sk

Veľké ilúzie

Radošinské naivné divadlo / dir. Juraj Nvota, 2007

Premiéra 14. decembra 2007 v RND v Bratislave

www.rnd.sk

S mamou

SND, Slovak National Theatre / dir. Roman Polák, 2006

Matka postihnutá Alzheimerovou chorobou žije v domácnosti s dcérou, ktorá sa snaží pochopiť a akceptovať nové okolností súvisiace s jej diagnózou. Ale tak ako v reálnom živote, keď tragický pocit straty akejsi hmatateľnej identity často strieda aj úsmev, smiech nad absurdnosťou alebo výdych, človek dospeje k poznaniu, že emocionálne, podvedomé spojenie s blízkym človekom nestra­tíme vlastne nikdy.

Uvedenie tejto hry bolo poctou k významnému životnému jubileu Márie Kráľovičovej. Inscenácia bola nominovaná na cenu Dosky 2007 v kate­górii Najlepší ženský herecký výkon (Mária Kraľovičová za postavu Terezy Klimovej).

Réžia: Roman Polák
Dramaturgia: Peter Pavlac
Scéna: Vladimír Čáp, Juraj Fábry
Kostýmy: Simona Vachálková
Hudba: Ľubica Čekovská

Osem žien

Theatre Nová scéna – music composed by 8 composers / dir. Roman Polák, 2006

Na osamelom vidieckom sídle sa schádza rozvetvená rodina na oslavu sviatkov. Tá sa však nekoná, pretože milovaného otca rodiny ktosi zavraždil! Situácia je o to háklivejšia, že vrahom môže byť len niektorá z prítomných žien, ktoré sú s nebožtíkom nejako spriaznené.

Prekvapujúci príchod sestry obete začne deň plný hystérie, rivality a podozrievania. Je vrahyňou manželka, švagriná, alebo nebodaj svokra? Mohla to byť nová komorná, ale i stará slúžka. Čo ak to však bola niektorá z mladých dcér? Počas dramatických i humorných situácií sa začnú odhaľovať rodinné tajomstvá, okorenené hudobnými vsuvkami.

Herečky určite považujú Róberta Thomasa za jedného z najlepších svetových dramatikov všetkých čias. Naplnil totiž ich sny. Hercom, teda mužom, tento autor až tak veľa nehovorí. Keď mohol Reginald Rose napísať Dvanásť rozhnevaných mužov, prečo by nemohla vzniknúť hra o ôsmych ženách? Už aj tu si však možno všimnúť nepomer – dvanásť je predsa len viac ako osem, ale aspoň to.

Autor: Robert Thomas
Preklad: Jana Truhlářová
Texty piesní: Jana Beňová
Hudba: Ján Lehotský, Marián Varga, Ján Melkovič, Michal Kaščák, Tóno Popovič, Michal Ničík, Peter Mankovecký, Ľubica Salomon- Čekovská
Dramaturg: Miloš Ruppeldt
Hudobný producent: Peter Mankovecký
Nahral: Monkey Orchestra
Dirigent: Peter Mankovecký a Tóno Popovič
Zvuk: Dušan Buchel
Hudobná réžia: Peter Smolinský
Kostýmy: Lea Fekete
Inšpicia: Aurélia Gurková
Text sleduje: Darina Sečanská
Choreografia: Bibiana Mikleová
Scéna: Márija Havran
Asistent réžie: Darina Sečanská
Dramaturgia: Miloš Ruppeldt
Réžia: Roman Polák
Premiéra: jún 2003

www.nova-scena.sk

Kentauri

Theatre Astorka 90 / dir. Roman Polák, 2005

Viete, ako prebiehajú divadelné skúšky? Ako vzniká to, čo potom vidíte u nás na javisku? Kentauri vám poodkryjú kúsok z tajomstva divadelnej tvorby. Príbeh divadelného režiséra Jula (Ján Kožuch) nás zavedie do zákulisa slovenského divadla, kde tesne pred pádom železnej opony pripravuje súbor hru „zakázaného kapitalistického autora“ Friedricha Durrenmatta, Návštevu starej dámy. Herečka titulne postavy (Zita Furková ako Herečka) do postavy transformuje svoje osobnostné vnímanie ženy, ktorú podviedol milenec. Jej bývalý milenec na tomto svete je však netalentovaný karierista (Miroslav Noga ako Herec), ktorý dal prednosť dcére z dobre situovanej rodiny.

www.astorka.sk

Altánek

Theatre Studio Ypsilon, Prague CZ / dir. Juraj Nvota, 2003

Hořká komedie o iluzích a milostných vášních maloměšťáckého světa. V době svého vzniku hra způsobila skandál.

Překlad: Jaroslav Bránský
Dramaturgie: Jaroslav Etlík
Výprava: Mona Hafsahl
Hudba: Ľubica Čekovská
Režie: Juraj Nvota

Premiéra: 11.11.2003

www.i-divadlo.cz

Verní milenci

Muppets theatre, Academy of Performing Arts / dir. Michaela Homolová, 1996